[[BfH]] Back from Hell
Established:
22/04/2006 at 20:50:26
Clan Description
On the beginig wasn\\\\\\\\t from you anything only usuall people, but I changed yours life.I was on end of my power when i saw very strong light a and there i saw you.I bited you and next you know.
Beru aj Slovakov Cechov(hlavne) ale aj vsetkych ostatnych.
I am taking all who know English, or Slovak or Cesky
V západnej a východnej okultistickej literatúre existujú zmienky, nijak vzácne, o radení upírov, tj. \\\"màtvych ktorý sajú krv živím\\\". Tieto historky boli nieko¾kokrát shrnuté. V období romantizmu vzniká o upíroch rozsiahla beletria. Z tejto literatúry vychádza imago upíra, bytosti bielej tváre a zapadlých oèí, s vyènievajúcimi špièiakmi a dlhými nechtami, vyliezajúci v noci z hrobu a h¾adajúci svoju obe, obvykle spiacu, ktorej by sa zahryzol do hrdla a vysal z nej krv, s ktorou si udržuje svoju záhrobnú existenciu. Historky o upíroch boli obvykle situované do rumunskej Transylvánie, do Maïarska, Srbska a na Moravu, a to i autorov anglických, nemeckých a francúzskych. Modelom terajších románových a filmových postáv upírov nieje klasický upír hrabì Dracula z rovnomenného Stokerovho románu, ale upír lord Ruthven z poviedky Upír W. Polidoriho, sekretára lorda Byrona, ktorý dokonèil Byronom zapoèatý rukopis a vydal túto poviedku r.1918 pod Byronovim menom (Stokerov Drakula vyšiel až v r.1897 a už predtým vyšiel román Upír z Varney od Th.Presta - 1847).
V posledných rokoch sa však k problému upírstava obrátili aj psychatri, lebo boli objavené prípady hedonického sania krvi, konbinované v nieko¾kých prípadoch s nekrofilnou antropofagiou. Obzvláš pozoruhodný bol prípad Johna Haigha, londýnskeho umelca, ktorý si najprv sal vlastnú krv, neskôr kseb edo atelieru lákal mužov aj ženy, ktorých vraždil aby im potom mohol z krènej tepny loga teplú krv. Bol odsúdený a popravený v r.1949. V nedávnych rokoch boli v Nemecku dokonca uskutoènené i výskumy, ktoré priniesli zaujímavé výsledky: osoby zo znakmi upíra reagovali èastejšie negatívne na dotyk krížom v tyle než osoby bez týchto znakov. V tejto dobe istý západonemecký kriminalista identifikoval nieko¾ko hrobov, s ktorých vychádzali záhadné m¾askavé zvuky.. Niè menej èeský lekár - spisovate¾ L.Souèek(1982) síce pripúša, že viera v upírov je rozšírená i v Mexiku, Indii, Sírií a inde, ale jej pôvod je vraj nutné h¾ada v oblastiach, kade prechádzali koèovné kmene Mongolov, Avarov a Hunov; ich bojovníci pilo krv svojich koní - a odtia¾ vznikla viera v upírov. Souèek má i iný \\\"vedecký\\\" výklad upírstva, ktoré sa hromadne prejavilo r.1732 v srbskej Madvedii, kde boli exhumované màtvoly upírov, ktoré - aj keï boli pochované roky - vypadali akoby boli pochované nedávno. Vysvet¾uje to \\\"prirodzenou mumifikáciou\\\" danou zvláštnym zložením hliny hrobov, ale zabúda na fakt, že iné màtvoly, pochované v blízkosti upírov a neskôr ako upíri, boli už poznaèené rozkladom. Nález èerstvej krvi v telách exhumovaných upírov potom vysvet¾uje výskytom hemoragickej purpury (ažkej krvácanlivosti, ktorá sa vyznaèuje tým, že sa ani po smrti krv nezráža). V uvedenom prípade sa jednalo o zomrelého hajduka Arnolda Paoleho, ktorí údajne ako upír zahubil behom troch týždòov štrnás osôb, medzi nimi aj svoju manželku a svojich synov. Jeho màtvola javila po exhumácií upírsky vzh¾ad, rovnako ako màtvoly jeho obetí. Exhumácia bola vykonaná za asistencie vojenského lekára a jej výsledky boli protokolované
Charakteristiský prípad upírstva publikoval J.F.Weitenkampf. V dedine Kisolovie v Maïarsku zomrel akýsi Peter Plogojoviè a bol obvyklým spôsobom pochovaný. Po nieko¾kých dòoch náhle v dedine ochorelo nieko¾ko osôb a v ôsmy deò po krátkej chorobe devä osôb zomrelo. Všetky tieto osoby na smrte¾nej posteli vypovedali, že príèinou ich smrti je Plogojoviè, lebo sa k nim v noci dostavil ako upír, položil sa na ne a z hrdla im sal krv. Bolo rozhodnuté otvori jeho hrob a màtvolu spáli. Predstavitelia obce sa v tejto záležitosti obrátili na cisárskeho miestodržite¾a a miestneho farára, ktorý im túto akciu povolil. Po otvorení Plugijovièovho hrobu bolo zistené, že jeho màtvola, aj keï ležala v hrobe už tri týždne, nejavila menšie známky rozkladu a jej ústa boli naplnené èerstvou krvou. Màtvola bola z hrobu vyòatá, jej srdce bolo prebité špicatým kolom a potom bolo màtve telo spálené. Vyèíòanie tohoto upíra od tej doby skonèilo.
O novovekom prípade upírstva referoval známi okultný spisovate¾ G.W.Surya, ktorý ho pozoroval spolu zo známym teozofom dr. F.Hartmannom. Prípad sa odohrával na zámku poblýž hermannstadtu v Nemecku. V jednom zo sálov visel obraz dámy v kožušinovom plášti a s ve¾kým klobúkom. Portrétovaná dáma sa vyznaèovala zvláštnym výrazom oèí. V zmienenom zámku sa odohrávala spiritistická seansa, na ktorej sa prejavil duch dámy zo zmieneného obrazu. Duch sa ponúkol jednému èlenovi krúžku, pánovi W., že ho tú noc navštívi a telesne sa mu zjaví. To sa potom o druhej hodine v noci aj skutoène stalo. zjavenie zotrvalo v prítomnosti pána W. asi dve hodiny a neskôr bolo pozorované i inými osobami. Potom bol zámok strážený súkromným detektívom, ktorý tohoto ducha síce nepozoroval, ale v jedno hlásení uviedol, že pred zámkom zbadal staromódne obleèeného koèiša zo záprahom dvoch koní.
Tú noc potom pozoroval iný muž, ktorý sa neskoro v noci vracal domov okolo miestneho cintorína, povoz zo zlatými ozdobami, z ktorého vystupovali dve elegantne odeté dámy a stretli sa pred cintorínom s mužom, ktorý jednu z nich oslovil ako \\\"Elgu\\\". Niektorý èlenovia krúžku chceli potom obraz znièi. Surya potom nad obrazom uèinil znamenie pentagramu a o \\\"Elge\\\" potom už viac nebolo poèu. Niè menej v miestnosti kde bol obraz \\\"Elgy\\\" umiestnený, sa ïalej èas od èasu ozýval silný lomoz a akási sila niekedy bránila otvoreniu jej dverí. Inokedy bol pozorovaný zjav, ktorý sa pohyboval k obrazu, v ktorom sa ako keby rozplynul. I ïalšiemu mužovi sa neskôr duch \\\"Elgy\\\" prejavil výraznou materializáciou. V prípade \\\"Elgy\\\" šlo pravdepodobne o arrivizmus (vysávanie životnej sily), v žiadnom prípade o upírstvo klasického typu.
Ved¾a upírstva (vampirizmu) zameraného na \\\"sanie krvi z živých\\\"- krv je získavaná ako prostriedok revitalizácie, umožòujúci ovšem upírom len akúsi strnulú záhrobnú existenciu (vegetovanie), existuje vampyrizmus ektoplazmatycký, zvaný tiež arrivizmus, spoèívajúci vo \\\"vysávaní životnej sily\\\". Arrivisti sú živý ¾udia, ktorý vedome èi nevedome získavajú vitálnu silu druhých osôb. Tu môžu tieto osoby stráca v prítomnosti ¾udí, ktorých sa boja: indukcia strachu vedie k samovo¾nej strate vitálnej sily - tá potom prechádza na osobu, ktorá strach indukovala....
Beru aj Slovakov Cechov(hlavne) ale aj vsetkych ostatnych.
I am taking all who know English, or Slovak or Cesky
V západnej a východnej okultistickej literatúre existujú zmienky, nijak vzácne, o radení upírov, tj. \\\"màtvych ktorý sajú krv živím\\\". Tieto historky boli nieko¾kokrát shrnuté. V období romantizmu vzniká o upíroch rozsiahla beletria. Z tejto literatúry vychádza imago upíra, bytosti bielej tváre a zapadlých oèí, s vyènievajúcimi špièiakmi a dlhými nechtami, vyliezajúci v noci z hrobu a h¾adajúci svoju obe, obvykle spiacu, ktorej by sa zahryzol do hrdla a vysal z nej krv, s ktorou si udržuje svoju záhrobnú existenciu. Historky o upíroch boli obvykle situované do rumunskej Transylvánie, do Maïarska, Srbska a na Moravu, a to i autorov anglických, nemeckých a francúzskych. Modelom terajších románových a filmových postáv upírov nieje klasický upír hrabì Dracula z rovnomenného Stokerovho románu, ale upír lord Ruthven z poviedky Upír W. Polidoriho, sekretára lorda Byrona, ktorý dokonèil Byronom zapoèatý rukopis a vydal túto poviedku r.1918 pod Byronovim menom (Stokerov Drakula vyšiel až v r.1897 a už predtým vyšiel román Upír z Varney od Th.Presta - 1847).
V posledných rokoch sa však k problému upírstava obrátili aj psychatri, lebo boli objavené prípady hedonického sania krvi, konbinované v nieko¾kých prípadoch s nekrofilnou antropofagiou. Obzvláš pozoruhodný bol prípad Johna Haigha, londýnskeho umelca, ktorý si najprv sal vlastnú krv, neskôr kseb edo atelieru lákal mužov aj ženy, ktorých vraždil aby im potom mohol z krènej tepny loga teplú krv. Bol odsúdený a popravený v r.1949. V nedávnych rokoch boli v Nemecku dokonca uskutoènené i výskumy, ktoré priniesli zaujímavé výsledky: osoby zo znakmi upíra reagovali èastejšie negatívne na dotyk krížom v tyle než osoby bez týchto znakov. V tejto dobe istý západonemecký kriminalista identifikoval nieko¾ko hrobov, s ktorých vychádzali záhadné m¾askavé zvuky.. Niè menej èeský lekár - spisovate¾ L.Souèek(1982) síce pripúša, že viera v upírov je rozšírená i v Mexiku, Indii, Sírií a inde, ale jej pôvod je vraj nutné h¾ada v oblastiach, kade prechádzali koèovné kmene Mongolov, Avarov a Hunov; ich bojovníci pilo krv svojich koní - a odtia¾ vznikla viera v upírov. Souèek má i iný \\\"vedecký\\\" výklad upírstva, ktoré sa hromadne prejavilo r.1732 v srbskej Madvedii, kde boli exhumované màtvoly upírov, ktoré - aj keï boli pochované roky - vypadali akoby boli pochované nedávno. Vysvet¾uje to \\\"prirodzenou mumifikáciou\\\" danou zvláštnym zložením hliny hrobov, ale zabúda na fakt, že iné màtvoly, pochované v blízkosti upírov a neskôr ako upíri, boli už poznaèené rozkladom. Nález èerstvej krvi v telách exhumovaných upírov potom vysvet¾uje výskytom hemoragickej purpury (ažkej krvácanlivosti, ktorá sa vyznaèuje tým, že sa ani po smrti krv nezráža). V uvedenom prípade sa jednalo o zomrelého hajduka Arnolda Paoleho, ktorí údajne ako upír zahubil behom troch týždòov štrnás osôb, medzi nimi aj svoju manželku a svojich synov. Jeho màtvola javila po exhumácií upírsky vzh¾ad, rovnako ako màtvoly jeho obetí. Exhumácia bola vykonaná za asistencie vojenského lekára a jej výsledky boli protokolované
Charakteristiský prípad upírstva publikoval J.F.Weitenkampf. V dedine Kisolovie v Maïarsku zomrel akýsi Peter Plogojoviè a bol obvyklým spôsobom pochovaný. Po nieko¾kých dòoch náhle v dedine ochorelo nieko¾ko osôb a v ôsmy deò po krátkej chorobe devä osôb zomrelo. Všetky tieto osoby na smrte¾nej posteli vypovedali, že príèinou ich smrti je Plogojoviè, lebo sa k nim v noci dostavil ako upír, položil sa na ne a z hrdla im sal krv. Bolo rozhodnuté otvori jeho hrob a màtvolu spáli. Predstavitelia obce sa v tejto záležitosti obrátili na cisárskeho miestodržite¾a a miestneho farára, ktorý im túto akciu povolil. Po otvorení Plugijovièovho hrobu bolo zistené, že jeho màtvola, aj keï ležala v hrobe už tri týždne, nejavila menšie známky rozkladu a jej ústa boli naplnené èerstvou krvou. Màtvola bola z hrobu vyòatá, jej srdce bolo prebité špicatým kolom a potom bolo màtve telo spálené. Vyèíòanie tohoto upíra od tej doby skonèilo.
O novovekom prípade upírstva referoval známi okultný spisovate¾ G.W.Surya, ktorý ho pozoroval spolu zo známym teozofom dr. F.Hartmannom. Prípad sa odohrával na zámku poblýž hermannstadtu v Nemecku. V jednom zo sálov visel obraz dámy v kožušinovom plášti a s ve¾kým klobúkom. Portrétovaná dáma sa vyznaèovala zvláštnym výrazom oèí. V zmienenom zámku sa odohrávala spiritistická seansa, na ktorej sa prejavil duch dámy zo zmieneného obrazu. Duch sa ponúkol jednému èlenovi krúžku, pánovi W., že ho tú noc navštívi a telesne sa mu zjaví. To sa potom o druhej hodine v noci aj skutoène stalo. zjavenie zotrvalo v prítomnosti pána W. asi dve hodiny a neskôr bolo pozorované i inými osobami. Potom bol zámok strážený súkromným detektívom, ktorý tohoto ducha síce nepozoroval, ale v jedno hlásení uviedol, že pred zámkom zbadal staromódne obleèeného koèiša zo záprahom dvoch koní.
Tú noc potom pozoroval iný muž, ktorý sa neskoro v noci vracal domov okolo miestneho cintorína, povoz zo zlatými ozdobami, z ktorého vystupovali dve elegantne odeté dámy a stretli sa pred cintorínom s mužom, ktorý jednu z nich oslovil ako \\\"Elgu\\\". Niektorý èlenovia krúžku chceli potom obraz znièi. Surya potom nad obrazom uèinil znamenie pentagramu a o \\\"Elge\\\" potom už viac nebolo poèu. Niè menej v miestnosti kde bol obraz \\\"Elgy\\\" umiestnený, sa ïalej èas od èasu ozýval silný lomoz a akási sila niekedy bránila otvoreniu jej dverí. Inokedy bol pozorovaný zjav, ktorý sa pohyboval k obrazu, v ktorom sa ako keby rozplynul. I ïalšiemu mužovi sa neskôr duch \\\"Elgy\\\" prejavil výraznou materializáciou. V prípade \\\"Elgy\\\" šlo pravdepodobne o arrivizmus (vysávanie životnej sily), v žiadnom prípade o upírstvo klasického typu.
Ved¾a upírstva (vampirizmu) zameraného na \\\"sanie krvi z živých\\\"- krv je získavaná ako prostriedok revitalizácie, umožòujúci ovšem upírom len akúsi strnulú záhrobnú existenciu (vegetovanie), existuje vampyrizmus ektoplazmatycký, zvaný tiež arrivizmus, spoèívajúci vo \\\"vysávaní životnej sily\\\". Arrivisti sú živý ¾udia, ktorý vedome èi nevedome získavajú vitálnu silu druhých osôb. Tu môžu tieto osoby stráca v prítomnosti ¾udí, ktorých sa boja: indukcia strachu vedie k samovo¾nej strate vitálnej sily - tá potom prechádza na osobu, ktorá strach indukovala....
Clan members: 2
View of the clan domicile:
